Programovanie v čase AI: čo sa reálne zmenilo

Debata o AI a programovaní má dva tábory a obidva sa mýlia. Jeden tvrdí, že vývojárov to o rok nahradí. Druhý, že je to hračka, ktorá píše nefunkčný kód. Realita je nudnejšia a zaujímavejšia zároveň.

Čo sa naozaj zmenilo

Nie schopnosť písať kód. Tá bola vždy tá ľahšia časť práce.

Zmenil sa pomer. Predtým programátor strávil veľkú časť dňa vecami, ktoré vedel, ale musel ich vyťukať: napísať test, ktorý kopíruje ten vedľajší, vygenerovať CRUD, preložiť dáta z jedného tvaru do druhého, dohľadať syntax v dokumentácii. Rutina, ktorá nevyžadovala myslenie, len čas.

Presne táto vrstva sa výrazne zlacnila. A to je dobrá správa, lebo to bola tá otravná časť.

Čo sa nezmenilo vôbec: rozhodnúť, čo sa vlastne má postaviť. Pochopiť, prečo to má byť takto a nie inak. Zistiť, prečo systém raz za týždeň v noci spadne. Povedať klientovi, že to, čo chce, je zlý nápad.

Ťažisko sa presunulo z písania na čítanie

Toto je podľa mňa najpodstatnejšia zmena a hovorí sa o nej najmenej.

Keď vám model za desať sekúnd vygeneruje osemdesiat riadkov, vaša práca nie je hotová — práve začala. Musíte ten kód prečítať a rozhodnúť, či robí to, čo si myslíte, že robí. A to je ťažšie než ho napísať, lebo pri písaní vzniká pochopenie mimochodom. Pri čítaní si ho musíte vybudovať vedome.

Kód od modelu má navyše jednu zákernú vlastnosť: vyzerá dobre. Má správne pomenované premenné, komentáre, konzistentný štýl. Presne tie signály, podľa ktorých roky posudzujeme kvalitu na prvý pohľad. Až na to, že tu nič nezaručujú.

Videli sme funkciu, ktorá vyzerala učebnicovo a tíško ignorovala jeden okrajový prípad. Prešla by aj code review, keby si ju niekto len prebehol očami.

Kde to reálne pomáha

Podľa toho, čo vidíme u seba:

• Testy. Najväčší jednotlivý prínos. Napísať dvadsať variantov vstupu je práca, ktorú nikto nechce robiť, a preto sa nerobí. Model to zvládne a vy sa sústredíte na to, či testuje správne veci.
• Cudzí kód. „Vysvetli mi, čo robí táto trieda" na desaťročnom projekte bez dokumentácie šetrí hodiny.
• Prvá verzia. Nie finálna. Ale prázdny súbor je horší začiatok než niečo, čo sa dá prepísať.
• Cudzí jazyk alebo framework. Keď viete, čo chcete, a len neviete, ako sa to v tomto ekosystéme píše.
• Otravné prevody. JSON na typy, SQL na migráciu, jeden formát na druhý.

Kde to skôr škodí

Pri architektúre. Model vám navrhne to, čo videl najčastejšie — čiže priemer internetu. Priemer je pri architektúre zvyčajne zlá voľba, lebo vaše obmedzenia nie sú priemerné.

Pri ladení nezvyčajných chýb. Súbeh, únik pamäte, „u nás to funguje". Model navrhne najpravdepodobnejšie príčiny, čo je presne to, čo ste už skúsili.

A pri všetkom, čo závisí od kontextu, ktorý model nemá. Nevie, že tú tabuľku nesmiete zmeniť, lebo z nej číta účtovníctvo. Nevie, že tento endpoint volá zákazník, s ktorým máte zmluvu. Toto je celé jadro nášho prístupu — model je presne taký dobrý, aký kontext dostal.

Juniori a nepríjemná otázka

Nedá sa okolo toho chodiť po špičkách: rutinná práca, na ktorej sa juniori roky učili, je zrazu automatizovaná. Vzniká tým reálny problém, ktorý zatiaľ nikto poriadne nevyriešil.

Ale je tu aj druhá strana. Junior s modelom sa dnes dostane k funkčnému výsledku oveľa rýchlejšie a môže sa učiť na väčších veciach skôr. Riziko je, že sa naučí prijímať kód namiesto toho, aby mu rozumel.

Rozdiel medzi tými dvoma cestami je jedna otázka, ktorú si musí položiť: „Prečo to napísal takto?" Kto sa pýta, ten sa učí rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Kto nie, ten sa nenaučí nič a nevšimne si to.

Čo to znamená pre kvalitu

Keď je písanie kódu lacné, kód sa množí. Viac kódu znamená viac miest, kde môže byť chyba, a viac vecí na údržbu. Rýchlosť generovania nie je zadarmo — platí sa neskôr.

Preto sú testy, statická analýza a code review dôležitejšie, nie menej dôležité. Sú to jediné brány, ktoré fungujú rovnako, či kód napísal človek alebo model. A na rozdiel od nášho oka sa nedajú oklamať pekným formátovaním.

Zhrnutie

Programovanie sa neposunulo k tomu, kto rýchlejšie píše. Posunulo sa k tomu, kto lepšie vie, čo chce, a spoľahlivejšie rozpozná, keď dostal niečo iné.

To je mimochodom presne to, čo bolo na tejto práci ťažké aj predtým. Len sa to teraz nedá schovať za to, že ste zaneprázdnení písaním.